Vladimír (Vlado) Havrilla (Havrila)
* 13. 5. 1943, Bratislava (Bratislava), Slovensko (Slovakia)
spisovatel, malíř, sochař, grafik, filmař
národnost: slovenská
pohlaví: muž
NK AUT: jo20000082715
WIKIDATA: Q18641960
VIAF: 84120467
Vladimír (Vlado) Havrilla (Havrila)
Neúspešný let
1970
kresba
tužka, papír, tempera
450 x 625
Vladimír (Vlado) Havrilla (Havrila)
Neúspešný let
1988
kresba
papír, tempera
612 x 852
poznámka:
Vladimír Havrilla – biografické údaje
1962 V pivnici na ulici C. Hronského si zriadil ateliér, v ktorom modeloval sadrové sochy ovplyvnené Brancusim a Moorom.
1962–1968 VŠVU, Bratislava (prof. F. Štefunko, R. Pribiš).
koniec 60. rokov Začiatok literárnej činnosti
1970 Štyri reliéfy a plastika, Dom smútku, Revúca
1970–1973 Ateliér Abbey Road s Mariánom Polonským na Radlinského ul. v Bratislave
1970–1984 Projekty fontán
1972–1982 Intenzívne sa venuje trikovej, animovanej a hranej filmovej tvorbe. Natočil 20 krátkych filmov (super8-mm) a napísal približne 140 scenárov a námetov k filmu.
1972 Vtáčia žena (film)
1974 Ako jediný výtvarník vystúpil zo Zväzu Slovenských výtvarných umelcov
1975 Plastiky v interiéri a exteriéri Zeleného domu, Bratislava (zničené 1990)
1976 Vyšetrovacia väzba, Bratislava
1978–1981 Aktivity v oblasti performans v úzkom okruhu priateľov (Ján Budaj, Peter Bartoš, Robert Cyprich, Juraj Mihalík, Peter Thurzo, Jaroslav Štuller, Ľuba Lauffová, Tomáš Petřivý, Igor Kalný, Tomáš Štraus)
1978 Fontánka, Košice, (Realizácie v architektúre)
1979 Prezentácie filmov v Galerie de Appel, Amsterdam a Galerie Dziekanka, Warszawa. Konštruoval priestorové stavebnice
1980 Fontání muž
1980 550 B. C.
1980–1981 Rozsiahly cyklus figurálnych pastelov
1982 Venuje sa art-protisom
1982–1984 Podpisuje niektoré práce gynonymom R. W. (Roberta Weinerová) alebo R. W. V. H.
Cyklus malieb na papieri Sweet sixties
1984 Pod pseudonymom Roberta Weinerová publikuje fragment románu Noc a deň (Svědectví, Paríž)
1985 Projekty Atrium a Ten Minutes (súťaže pre architektúru, vypísané časopisom Japan Architecture)
1987 Projekt Dix minutes (súťaž Inventer 89 pre architektúru, vypísaná francúzskou vládou)
1986–1994 Venuje sa keramickej tvorbe ako dizajnér v štúdiu Art 4, Bratislava. Vyrába pomaľované vázy, špeciálnu šálku na kávu s dvoma otvormi prepojenými na dne šálky, ženské torzo nazvané Generál
1989–1990 Socha Zenové dievča, bronz a žula, Petržalka, Bratislava (Realizácia v architektúre)
1990 Vytvoril Sochu cez telefón, ktorej výrobu zadal cez telefonický príkaz
1990–1993 Vyučuje sochárstvo na VŠVU v Bratislave. Vytvorí logo pre Galériu Medium
1991 Body and Soul. Použije anonymný, nájdený obraz a nechá ho takmer nedotknutý vyznieť spolu s vlastným dielom
2000 Vyvesí plagát Muž Sochy slobody (návrh na dostavbu dvojičiek) vo WTC v New Yorku. Na plagát dal nápis: Novarum rerum nascitur nobis ordo (Poriadok nových vecí prichádza)
Samostatné výstavy
1971 Galéria Mladých SÚV SZM (spolu s C. Koreňom a Ľ. Hološkom)
1980 Kozel Galerie, Praha
1982 Výstava v súkr. byte v Petržalke, Bratislava. Druhý deň políciou zavretá
1986 B-Klub, Internát Bernolák, Bratislava (s F. Guldanom)
1987 Dotyky a spojenia, Kultúrny dom, Bratislava
1993 Galéria Nova, Bratislava
1999 Galéria Akcent, Ľudová Banka, Bratislava
2000 Cik-Cak Centrum, Bratislava
2001 Galerie Václava Špály, Praha
2002 Galéria Mesta Bratislavy
2003 Galéria Medium, Bratislava
2005 Aukčná spoločnosť Soga, Bratislava
Kolektívne výstavy (výber)
1982 Bilder aus der Slowakei 1965–1980, II., Galerie Pragxis, Essen-Kettwig
1989 Sochár a jeho kresba. Slovenská národná galéria, Bratislava
1990 Slowakische Kunst heute, Villa Merkel, Esslingen
1991 Oscillation: Exhibition of Artists from Slovakia and Hungary, Komárno / Műcsarnok, Budapest
1992 Challenge. From Ideology to Ideas, Art Pavillon, Expo 1992, Sevilla
1992 Arte contemporanea ceca e slovacca 1950–1992, Novara
1992 Barbakan '92, Štátna galéria, Banská Bystrica
1993 Slovenská kresba 1975–1989 ze sbírek Považské galerie umění v Žiline, Morovská galerie, Brno; Národní galerie, Praha
1995 Šesťdesiate roky v slovenskom výtvarnom umení, Slovenská národná galéria, Bratislava
1997-1998 Alternatívna slovenská grafika, Štátna galéria, Banská Bystrica
2001 Umenie akcie / Action Art 1965–1989, Slovenská národná galéria, Bratislava
2001 Uncaptive spirits: A Selection of Slovak Contemporary Art, Embassy of Slovak Republic, Washington, D. C.
2001 Zeitgenössische slowakische Kunst aus der Sammlung der Ersten slowakischen Investitionsgruppe AG, St. Anna Kapelle, Passau
Ocenenia
1986 Auckland Studio Potters, Auckland, New Zealand
1988 Art Horizons Competition, New York (s J. Mihalíkom)
1998 Hlavná cena Digital Graphics, Banská Bystrica
1999 4. International Triennial Exhibition of Prints. Certificate of Merit, Kochi (Japan)
1999 Prize of the Hungarian Artists Association, Györ
2000 International Print Triennial, Cracow 2000, cena poroty
2000 International Sculptors Competition, Changchun, Invitation
2003 Print Biennal, Seoul, Selected Prize
Výber z bibliografie
ARCHLEBOVÁ, Tamara: Freestyler – Vlado Havrilla. In: OS, 2000, č. 10, s. 64-65.
ARCHLEBOVÁ, Tamara: Freestyler – Vlado Havrilla. In: Dart, 2001, č. 1, s. 24.
BARTOŠOVÁ, Zuzana: Vladimír Havrilla. In: Dotyky a spojenia 6. Bratislava 1987.
BARTOŠOVÁ, Zuzana – SNOPKO, Ladislav: Dotyky a spojenia. Bratislava 2002.
BROZMAN, Dušan: Vladimír Havrilla. In: A2 Kulturní týdenník, 2005, č. 5, s. 27.
BROZMAN, Dušan: Čo s krásou. In: Kultúrny život, 2, 2001, č. 18, s. 8.
HOLOŠKA, Ľudovít: Vladimír Havrilla. In: Slovenské pohľady, 4 (+112), 1996, č. 3, vnútorná strana obálky.
HRABUŠICKÝ, Aurel: Plastika ako konceptuálne umenie. In: Zborník príspevkov z kolokvia ...SPEKTÍVA. VŠVU, Bratislava 1999.
HRABUŠICKÝ, Aurel: Vladimír Havrilla. In: DSVU – 20. storočie. Kat., zost. Zora RUSINOVÁ. SNG, Bratislava 2001, s. 97-98.
HRABUŠICKÝ, Aurel: Umenie Fantastického Odhmotnenia. In: Slovenské vizuálne umenie. Kat., zost. Aurel HRABUŠICKÝ. SNG, Bratislava 2002.
HUSTÁ, Ľubica: Snackbar s vesmírnou príchuťou. In: Designum, 2005, č. 3, s. 22-25.
MACKO, Jozef: Slovenský alternatívny a experimentálny film. In: Slovenské vizuálne umenie. Kat., zost. Aurel HRABUŠICKÝ. SNG, Bratislava 2002.
MATEJOV, Fedor: Rövid értekezés Vladimír Havrilla szövegei kapcsán (három hosszabb Deleuze-idézettel megmasztva) / Malá úvaha nad textami V. Havrillu (vystužená tromi dlhými citátmi z textov G. Deleuza). In: Kalligram, 1996, č. 3, s. 84-87.
RUSINOVÁ, Zora: Vladimír Havrilla. In: Umenie akcie / Action Art 1965–1989. Kat., zost. Zora RUSINOVÁ, SNG, Bratislava 2001.
STRAUSS, Thomas: Bilder aus der Slowakei 1965–1980. II. J. Meliš. P. Bartoš. M. Kern. V. Havrilla. D. Tóth. Galerie Pragxis, Essen 1982.
VAŠKOVIČOVÁ, Hana: K niektorým problémom špecifík slovenského vývoja umenia alebo „anachronista postmoderny“ Vladimír Havrilla. In: Cesty a príbehy moderného umenia. VŠVU, Bratislava 1997.
VRBANOVÁ, Alena: Vladimír Havrilla – „Ako urobiť svet lepším...“. In: Romboid, 33, 1997, č.3, s. 70-71.
Autorské texty
HAVRILLA, Vladimír: O umení. In: Mladá tvorba, 13, 1968, č. 7, s. 58.
HAVRILLA, Vladimír: Lido. Bratislava 1987, samizdat, 100 výtlačkov.
HAVRILLA, Vladimír: Loď [3]. Bratislava 1990.
HAVRILLA, Vladimír: Lode a člny. In: Výtvarný život, 38, 1993, č. 3-4, s. 17-22.
HAVRILLA, Vladimír: Čínske dievča. In: Výtvarný život, 39, 1994, č. 1, s. 30-32.
HAVRILLA, Vladimír: Portrét. In: Výtvarný život, 39, 1994, č. 2-3, s. 14-21.
HAVRILLA, Vladimír: Odysseov návrat. In: Výtvarný život, 39, 1994, č. 6, s. 22-24.
HAVRILLA, Vladimír: (moja strana). In: Kultúrny život, 2, 2001, (25. 4.), č. 17, s. 12.
zdroj - http://letiste.cz, 2007
Vladimír (Vlado) Havrilla (Havrila)
Dielo Vladimíra Havrillu sa od konca 60. rokov 20. storočia rozvíja v mnohých – paralelne vedľa seba existujúcich – tematických okruhoch, pričom každý z nich podlieha svojej zákonitosti. Navzájom sa prelínajú, ovplyvňujú a spletajú. Za 40 rokov tvorby tak vzniklo akoby pollockovské pletivo. Celok (pohľad autora na život a na umenie) zas poukazuje na kompatibilitu jednotlivých tém. Ešte na VŠVU si obľúbil prácu s drevom a mramorom a ich kombináciu, v čom vedome nadväzuje na estetiku Constantina Brancusiho a pokračuje v nej, poučený Naumom Gabom a Antoinom Pevsnerom. V 70. a začiatkom 80. rokov vytvoril objekty, výnimočné svojimi prekvapivými a nevídanými kombináciami, ako napr. neónová svietiaca tyč s vodou, prípadne so živými rastlinami. V ďalších prácach spája drevo s keramikou a hliníkom, alebo kameň s tlejivkami a vodou. Každý materiál hrá svoju úlohu, je jedným z charakterov v celku diela. V 70. rokoch navrhoval a aj realizoval fontány a svetelné inštalácie. Vo vode a svetle (očistenie a odhmotnenie) môžeme vidieť aj kresťanskú symboliku. Havrilla sa vyše desať rokov venoval aj filmu. Okrem dejovej línie bola dôležitým aspektom jeho tvorby priesvitnosť a nemateriálnosť farebného obrazu. Svoje pokračovanie našlo toto médium v práci s počítačom. Od roku 1997 sa počítač stal základom autorovej tvorby. Nejde pri tom len o modelovanie figúr a narábanie s obrazom a jeho animáciou, či rozprávanie poviedok, ale opäť o zvláštny, pre Havrillu podstatný, aspekt nehmotnosti virtuálneho sveta: stlačením gombíka svet zmizne, nastane to, čo symbolicky nájdeme v skle, vode, svetle alebo v bielej farbe – „absolútna“ čistota.
artandconcept.eu, 15.7.2017
