Ornament masy (Fragmenty z bible vizuality) #2
typ výstavy: kolektivní
místo konání: Nitrianska galéria (1999- )
termín: 2016/02/11 - 2016/04/10
poznámka:
“Misto, jež zaujímá jedna epocha v dejinném procesu, je třeba důrazněji určovat z analýzi jejich neklamných povrchových jevů než ze soudu epochy o sobě samé. Tyto soudy jako výraz dobových tendencí nejsou žádným závazným svědectvím pro celkové ustavení doby. Povrchové projekty díky své neuvedmělosti uchovávají bezprostřední přístup k základnímu obsahu stávajícího. Základní obsah epochy a její nepostřehnutelná hnutí se vzájemně vyjasňují.“ (Siegfried Kracauer: Ornament masy, 1927)
Ornament masy (Fragmenty z biblie vizuality) #2 je predĺžením výstavy, ktorá sa v priestoroch Nitrianskej galérie odohrala pred rokom. Aj jej dnešné pokračovanie predstavuje myslenie približne osemnástich maliarov, spisovateľov, filozofov, sochárov, hudobníkov, skladateľov a filmárov; približne preto, lebo isté z vystavených prác podmieňovali spoluprácu širšieho okruhu spolupôsobiacich umelcov.
Názov je spojený s esejou významného filmového teoretika obdobia weimarskej republiky Siegfrieda Kracauera (1927) a s jeho pojmami „výrobnej linky“, kde „odcudzená zábava je… v podstate úprimná“. Tieto pojmy úzko súvisia s fenoménom vizuálnej narkotizácie zmyslov v súvislosti so širokým záberom predstavených prác. Vystáva pracuje s princípom rôznosmerného čítania v prostredí množstva prelínajúcich sa vizualít. V súvislosti s výstavenými prácami je preto lepšie hovoriť o rôznych „textualitách“ či „vizuálnych textoch“; o tom, aká poetika je nosná či určujúca v autorskej výpovedi; či je pre vyjadrenie pocitu onej spoločenskej reality bežná autorská výpoveď, ktorou sa autori zvyčajne na výstavách prezentujú, nahraditeľná inou autorskou textualitou, teda iným než bežne ustáleným aktom výpovede v prostredí galérie alebo múzea.
Je evidentné, že žijeme na stále väčšmi sa vzdúvajúcej vlne tisícok rozličných vizualít. Naše zmysly sú tak permanentne narkotizované niečím, čo sa bezprostredne odohráva na „povrchu“. Napriek tomu, že je tento „povrch“ dokonalo štruktúrovaný, pri sústavnom vynášaní na onú neselektívnu vizuálnu vlnu sa nám jednotlivé vizuality predstavujú ako chaotická masa tvoriaca povrch. Masa, ktorá sa bráni kategorizáciám, administratívnym zásahom, popisom, triedeniam, úpravám a napokon aj súdom a hodnoteniam. Paradoxne ale takýto na prvý pohľad neštruktúrovaný celok dokáže sprostredkovať jednotiacu ideológiu. Práve pokus o špecifikovanie tohto ustavične sa obmieňajúceho nestáleho „povrchu“ sa môže stať poučkou o charaktere spoločnosti a bližšie spoločenskej reality. (Lacanovo „najhlbšia je koža“ tiež predstavuje princíp takéhoto vnímania.)
Každý podobný projekt je konštrukciou, ale aj vedomá konštrukcia je prvkom ornamentu masy. „Povrch“ totiž operuje prostredníctvom špecifickeho rytmu, pôsobí vlastnou organizáciou a scenárom istého „nesústredeného“ vnímania (kde po období rozptýlenia prichádza chvíľa selekcie).
Purizovať a obmedzovať pri hľadaní ornamentu masy je tak de facto kontraproduktívne. Plnosť vynikne až v celkovom význame. Ak je pre diváka takéto prepiate a zväčšujúce sa narkotizovanie zmyslov prostredníctvom ataku množstva rozdielnych vizualít neraz spojené s prehlbovaním dezilúzie, potom sa mu tento projekt usiluje ponúknuť originálny zážitok z produkcie „ornamentu masy“.
Martin Gerboc
(www.nitrianskagaleria.sk)
