Dorota Sadovská: Zelené telo
typ výstavy: autorská
místo konání: Župný dom
termín: 2024/06/27 - 2024/10/06
poznámka:
Dorota Sadovská vstúpila na slovenskú umeleckú scénu v deväťdesiatych rokoch s jasne deklarovaným rukopisom, ktorý sa odvážne hlásil ku klasickému médiu maľby a obsahovo ku kresťanskej tradícii. Sadovská je intermediálna autorka, ktorú fascinujú limity telesnosti. Jej záujem o figurálnu maľbu s dôrazom na nezameniteľné uchopenie duality tela (zmyslovej telesnosti) a duše (vyššieho spirituálneho presahu) ju stále robí neprehliadnuteľnou umelkyňou nielen na domácej slovenskej, ale aj na medzinárodnej scéne.
Jej doménou je ľudské telo z rôznych uhlov pohľadu. Telo poníma ako hmotu, ale tiež ako nositeľa gesta či emócie. Umelkyňa telesnosť uchopuje aj z hľadiska kresťanskej spirituality a vedome sa pohybuje medzi médiami maľby, objektu, inštalácie, fotografie, performance a interakcie s divákmi. Výstava „Zelené telo“ je prierezom jej tvorby a odkazuje na telesnosť, ale aj na prírodu, ktorá je s človekom spätá celoživotne. „Zelené telo“ možno interpretovať ako kultúrnu krajinu, ktorá je v posledných dekádach zmietaná ekologickými krízami.
Dorota Sadovská prezentuje na výstave maliarske plátno ako vrchný odev, šaty, ktoré si možno obliecť (Maľba na mieru). Divák môže vidieť aj klasické závesné maľby, akcentujúce telá ako organické hmoty, ktoré sa navzájom prepletajú a vytvárajú telesné konfigurácie známe z prírody (#StayHome). Zranené plátna sú jasnou paralelou telesnej zraniteľnosti, ale súčasne korešpondujú s uchopením kože ako tenkej línie medzi vonkajšou a vnútornou realitou. Na výstave akcentované biblické témy odkazujúce na Kristovo vzkriesenie (zmŕtvychvstanie) možno čítať ako nositeľa nového cyklu života (Adam a Eva, Modrozelený, Zelený a Biely Kristus a Pieta). Istá provokácia a sebareflexia každodenného prežívania je demonštrovaná v projekte Živé šaty (od 2013), keď sa sama autorka oblieka do živých naklíčených šiat evokujúcich nový začiatok i zánik v jednom. Súčasne odkazujú na názov výstavy „Zelené telo“. Dorota Sadovská nám sprostredkováva performatívne zastavenie sa, uvedomenie si obnaženej všímavosti, a kladie si otázku, kde je hranica našej entity. Celkovo je výstava o prepojení tela a krajiny v spirituálnom zmysle. Skúma hranice vnútra a vonkajšku, pozície ja a my, subjektu a objektu.
Lenka Sýkorová
