Ján Haranta

* 3. 12. 1909, Turzovka (Čadca), Slovensko (Slovakia)
† 27. 3. 1983, Svinná (Trenčín), Slovensko (Slovakia)
překladatel, básník, spisovatel, teolog

 

národnost: slovenská
pohlaví: muž

NK AUT: ola2002150360

poznámka:
Slovenský teolog, básník, prozaik a překladatel (zejména francouzské poezie).

Ján Haranta

ThLic. Ján Haranta sa narodil ako syn garbiara v Turzovke, v lone prekrásnej kysuckej prírody, ktorú celý život obdivoval a venoval jej veľa priestoru aj vo svojej básnickej tvorbe. Ľudovú školu vychodil v Turzovke, v rokoch 1921 - 22 študoval na Reálnom gymnáziu v Žiline, v rokoch 1922 - 28 v Nitre a v rokoch 1928 - 29 v Levoči. V r.1929 - 35 študoval na filozofickej a teologickej fakulte v Strasbourghu. V roku 1940 zložil profesorské skúšky v Nitre.
V roku 1935 pôsobil ako kaplán v Krásne nad Kysucou, potom ako správca fary v roku 1936 v Kotešovej, v rokoch 1937 - 40 bol kaplánom v Trenčianskej Teplej a v r.1940 - 42 v Trenčíne. V r.1942 - 50 bol profesorom gymnázia v Žiline. Ako správca fary pôsobil v r.1950-53, v r. 1953 - 63 v Zákopčí a posledných 20 rokov do svojej smrti vo Svinnej.
Literárne pracoval už ako stredoškolák. Básne uverojňoval v novinách a časopisoch Rozvoj, Svojeť, Slovenská krajina, LUK, Vesna, Elán, Slovenské pohľady, Verbum, Kultúra, Nová práca, Obroda, Smer, Plameň, Katolícka jednota, Nová žena, Slovenská politika, Trenčan, Trenčianske noviny, Katolícke noviny, Kultúrny život v kalendároch Náš priateľ a Pútnik svätovojtešský. Mnoho kázní a časových úvah uverejnil v Katolíckych novinách a v Duchovnom pastieri. Publikoval však aj v iných periodikách. Knižným debutom "Mystérium baladické" (Trnava, 1933) vnášal do náboženskej tematiky sociálny akcent. Výrazovo je ovplyvnená symbolizmom a poetizmom. Z básni cítiť silné subjektívne zaujatie autora, ktorému ide aj o vyjadrenie postoja k spoločenským otázkam. Potvrdila to aj druhá básnická zbierka "Zem požehnaná" (Martin, 1940), kde do kontemplatívnej lyriky preniká bežný život a dramatické udalosti roku 1938. Druhá časť zbierky je básnickou adoráciou rodnej krajiny. Tretia zbierka "Klienti" (Martin, 1944) je plná vášnivého národného cítenia a básnických obrazov zo slovenských dejín.
Osobné zážitky a nový vzťah k ľuďom i krajine vyjadril v zbierke "V najkrajšej domovine" (Košice, 1947). Ďalšiu poéziu uverejňoval už len ako samostatné básne, ktorých bolo okolo 400. Mnoho básni zostalo aj v 7 rukopisných zbierkach: "Pútnik po zrúcaninách", "Miserere", "Piesne za vŕškami", "Pieseň lásky", "Kvapka rosy", "Víno slabých", "Kytica lúčov". V rukopisoch zostali aj poviedky "Spiatočníci" a "Krásne duše", ale aj eseje "Z milosti slova" a obsiahli súbor kázní, ako aj kniha "Svedectvá".
Okrem pôvodnej tvorby sa venoval aj prekladaniu z francúzštiny, latinčiny, slovinčiny, nemčiny a iných jazykov. Z francúzštiny preložil a vydal od Pierra L´Ermittea zbierku noviel "Potrebujeme ešte Boha?" (Trnava, 1940). Prekladal aj básne od Verlaina, Claudela a Péguyho. Zo svetovej náboženskej lyriky zostavil antológiu "O tebe spieva zem" (1943). Z češtiny upravil do slovenčiny populárnu mariánsku pieseň "Ó, matka Pána, matka rajských krás".
Je autorom textu aj jednej z verzií májovej piesne "Fatimská Ave". Spolu s Pavlom Gašparovičom Hlbinom a Jankom Silanom (vlastným menom Ján Ďurka), bol predstaviteľom katolíckej moderny.
svinna.sk, 23.7.2016

Ján Haranta

 

Ján Haranta

www
  rok vydání   název (podnázev), vydavatel, obec
  ????   Ján Haranta (sk.wikipedia.org), sk.wikipedia.org