Marianna Mlynárčiková, Nóra Ružičková: Cvičná uměnověda
typ výstavy: kolektivní
místo konání: Galerie Kabinet
termín: 2013/01/08 - 2013/02/27
poznámka:
Slovenské umělkyně Nóra Ružičková (1977) a Marianna Mlynárčiková (1971) prověřují a testují uměnovědné a kurátorské strategie, prostřednictvím kterých se tvůrčí projevy institucionalizují a zasazují do privilegované sféry umění. Dva z vystavených projektů – Relaxačná uměnověda a Vyzdobil si dreveničku vyvrásneným bukom pracují s přisvojování uměnovědných textů, jejichž význam přesměrovávají. Ústřední zvuková instalace Relexačná uměnověda prezentuje výňatky z odborných textů formou dramatizované četby s meditačním hudebním podkresem. Význam sdělení se odsouvá, odborné vyjádření působí jako dadaistické slovní hříčky nebo abstraktní zvukomalebná sousloví. Ve výběru textů autorky zohlednily jejich vysokou čtenářskou náročnost v rozvětvené stavbě a odborném lexiku. Jemně ironický poukaz na nesrozumitelnost složitých odbnorných textů a profesního žargonu se nevztahuje jen na zkušenost laických uživatelů, ale i členů odborné komunity, nejčastěji na ose umělec a výtvarný teoretik. Třetí prezentovaný projekt Prevodné tabuľky je textovou perzifláží, která vznikla jako výstup komparativního výzkumu propojující diskurz slovenského umění s jinými sférami a odvětvími kultury nebo vědy. Projekt spadá do oblasti institucionální kritiky, jež v tomto případě poukazuje na umění v pozici sociálního konsensu.
Od počátku umělecké spolupráce Nóry Ružičkové a Marianny Mlynárčikové v roce 2004 představuje text určující téma. V předchozích projektech se věnovaly vazbám obrazu a textu, pracovaly s apropriačními přístupy. V současných pracích nahlížení na text jako na projev sociální identity, jehož funkčnost se při posunu mimo oborové teritorium absurdně mění a vytrácí. Tento posun současně umožňuje uvědomovat si typické (soudobé) vyjadřovací a myšlenkové postupy.
Marika Kupková
Vyzdobil si dreveničku vyvrásneným bukom, umelecký výskum – sada 36 voľne rozoberateľných pohľadníc, 2012
Projekt svojou formou spracovania napodobňuje propagačné a komerčné stratégie, ktoré v súčasných galériách a múzeách obvykle dopĺňajú výstavnú a lektorskú činnosť. Návštevník galérie si môže vybrať zo série voľne rozoberateľných pohľadníc, ktoré vytvorili autorky. Na lícnej strane pohľadníc sú reprodukované amatérske fotografie samorastov z tvorivej dielne slovenských samorastárov, na rubovej strane sa nachádzajú úryvky z textov slovenských historikov a teoretikov umenia, v ktorých sa títo vyjadrujú o dielach moderného a súčasného slovenského umenia. Autorky obrazy a texty vybrali a skombinovali tak, aby u diváka vyvolali dojem, že texty vznikli ako priame komentáre samorastov, a vo svojej experimentálnej fikcii tak priradili samorastárstvo k takým kodifikovaným druhom umenia, ako je sochárstvo alebo maliarstvo. Využili pri tom obvyklé prostriedky (analytické a interpretačné texty), ktorými sa výsledky tvorivosti začleňujú do sféry umenia a do diskurzu dejín umenia. Týmto gestom sa pokúsili upriamiť pozornosť divákov na inštitucionálne rámce a podmienky, ktoré umenie nielen konštituujú, ale do značnej miery aj limitujú. Navyše v periférnych oblastiach (a v diskurze svetového umenia Slovensko perifériou bezpochyby je) je strach z narúšania hraníc disciplín, žánrov, druhov… a z priepustnosti inštitucionálnych rámcov umocnený vedomím vlastnej marginálnosti. V tomto zmysle je prepašovanie neumeleckých objektov do galerijného priestoru vyhradeného pre umenie s veľkým U nielen narušením vžitej hierarchie, ale samorastárstvo tu možno vnímať i metaforicky ako reprezentáciu periférnosti a bezvýznamnosti slovenského umenia v kontexte svetového umenia.
Prevodné tabuľky, výstupy interdisciplinárneho komparatívneho výskumu, 2012
Prevodné tabuľky obvykle slúžia ako pomôcka na premieňanie a prevádzanie fyzikálnych jednotiek a matematických veličín, ide o nástroj, ktorý je výstupom exaktného a striktne vedeckého poznania a verifikovateľného výskumu. V prípade prevodných tabuliek, ktoré sú dielom autoriek, ide o výskum umelecký, a teda neverifikovateľný. Ľavú stranu týchto umeleckých prevodných tabuliek tvorí zoznam vybraných slovenských umelkýň a umelcov, ktorí aktívne pôsobia na slovenskej scéne a ich meno je teda v rámci širšej odbornej komunity známe a pôsobí ako značka, ktorá reprezentuje konkrétny výtvarný štýl a názor. Pravú stranu tvorí nomenklatúra pojmov z vybraných oblastí vedy a kultúry – ako napr. ornitológia, meteorológia, gastronómia, slovenský showbiznis. Tieto pojmy autorky priraďovali na základe podobností k jednotlivým menám z oblasti umenia. Usúvzťažnili tak oblasti a disciplíny, ktoré majú celkom odlišné dispozitívy a ktoré obvykle vnímame ako úplne nespojité, ba v niektorých prípadoch ako protikladné (kultúra versus príroda, vysoké versus nízke).
Relaxačná umenoveda, zvuková inštalácia, 2012
(v nahrávkach sú použité úryvky z kníh Jána Bakoša: Umelec v klietke a Kataríny Bajcurovej a Jána Abelovského: Výtvarná moderna Slovenska)
V tomto projekte autorky spracovali prisvojené texty etablovaných slovenských umenovedcov a historikov umenia do podoby relaxačných nahrávok. Reagovali tak na vžitý postoj priaznivcov umenia a návštevníkov galérií, ktorým sa sofistikovaný jazyk umenovedného diskurzu zdá príliš náročný a nezrozumiteľný a preto k nemu pociťujú nedôveru a odpor a posunuli vnímanie týchto textov do inej polohy, do odlišného módu, v ktorom sa z nich, i vďaka ich nepreniknuteľnosti a komplikovanosti, stáva prostrisedok pre navodenie príjemného meditačného stavu. Percepcia týchto textov už teda nie je namáhavá a frustrujúca, ale práve naopak. Ako umelkyne zároveň obrátili zaužívané pravidlo jednosmernosti hodnotenia, podľa ktorého výsledok umelcovej práce reflektuje vedec, teoretik alebo kritik, a podrobili umeleckej reflexii prácu umenovedcov.
Nóra Ružičková
