Marek Galbavý: Verejní žobráci
typ výstavy: autorská
místo konání: Nitrianska galéria - Bunker
termín: 2013/10/30 - 2013/12/08
poznámka:
Bunker
http://nitrianskagaleria.sk/event/marek-galbavy-verejni-zobraci/
Marek Galbavý (*1987) vyštudoval sochárstvo na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici (doc. Juraj Sapara), kde v súčasnosti pokračuje v doktorandskom programe. Jeho práce zaujali už počas štúdií osobitosťou sochárskej koncepcie diela, ktorá spočíva najmä v špecifickom chápaní priestoru ako sochárskej formy, v citlivom až symbolickom výbere materiálu, a tiež v socio-kriticky orientovanej tematizácii prác.
Počas uplynulých troch rokov Galbavý realizoval viacero „galerijných“ i public-artových diel, v ktorých spravidla potvrdzoval rozšírenú, expandovanú povahu priestorových médií dnes. Zdanlivo tradičnú sféru sochárstva mladý autor programovo obohacuje o iné priestory obrazu – elektronický iluzívny priestor, zvuk, interakciu s divákom a pod. Socha ako médium súčasného umenia sa tak v jeho koncepcii posúva často až do formy multimediálnych či interaktívnych prostredí.
Výstava Verejní žobráci je druhou samostatnou prezentáciou autora v Nitre. V roku 2010 tu vytvoril site-specific inštaláciu Mlyny pre exteriérový podstavec Outdoor Gallery, ktorá však bola vandalmi zničená. V roku 2012 participoval tiež na sprievodných podujatiach festivalu Divadelná Nitra. Pre sugestívne site-specific priestory suterénneho Bunkra Nitrianskej galérie vytvoril sériu objektov resp. komplexnú, ideovo koherentnú inštaláciu, ktorej hlavnou message sa stáva aktuálne (ne)fungovanie dôležitých oblastí existencie society a človeka ako takého v nej. Je to celá oblasť verejnej kultúry, na výstave najmä vizuálneho umenia v dialógu so zdravotníctvom.
Na pozadí pertraktovanej ekonomickej krízy vníma Galbavý zjavnú marginalizáciu a podvýživu týchto rezortov, ktoré definujú vyspelú (nielen) európsku spoločnosť. V dielach skúma a súčasne reflektívne zobrazuje pravidlá tejto mocenskej hry „kto z koho“, glosuje ju výtvarnými skratkami a podvratne modelovanou hrou s motívmi žobrania a naopak donácie. V dielach kriticky ale zároveň vtipne glosuje aj demotiváciu komunitne či občiansky riešiť túto devastovanú sféru ľudského zdravia vrátane psychohygienickej funkcie kultúry a umenia.
Výstava kombinuje premiérovo uvedené diela s figurálnymi objektmi pacientov – žobrákov. Tieto diela nenápadne spája motív chorobnosti spoločnosti. Naznačujú tiež skepsu z možnosti občiansky, aktivisticky ju zmeniť. Autor túto tému sprítomňuje charakteristicky v interaktívnom multimediálnom objekte sochárskeho „sokla sveta“ s ozvučením donekonečna prepadávajúcich sa peňazí, vo figuratívnych objektoch pacientov ako žobrákov, či v sugestívnej site-specific videoinštalácii nemocničnej chodby, ktorá iluzívne rozširuje priestor Bunkra a kóduje tak priestor v priestore. Séria objektov resp. Galbavého inštalácia stavia na princípe vizuálneho zacyklenia a zároveň komparácie priestoru umenia a priestoru verejnej sféry, v tomto prípade špecificky zdravotníctva ako bezodnej studne či až prepadliska verejnej kultúry.
Nina Vrbanová
